Sviatky vykúpenia, pokoja a lásky - Vianoce
Vianoce 24. a 25. decembra slávia na celom svete už dve miliardy kresťanov. Pripomínajú si narodenie Ježiša Krista v Betleheme - po hebrejsky Dom chleba, meste asi osem kilometrov južne od Jeruzalema. Podľa kresťanského chápania to znamená vtelenie Boha, jeho vstup do dejín ľudí, ktorým daroval spásu. V meste Betleheme stojí od 4. storočia Bazilika Narodenia Pána, jedna z najvýraznejších chrámových stavieb Konštantína veľkého. Ako vieme, tak polemiky, kedy sa narodil Kristus, pretrvávajú dodnes a netýkali sa iba presného roku jeho narodenia, ale aj dňa a mesiaca. Historickým časom cirkev ustálila deň narodenia Ježiška na 25. december a možné je i to, že pri určovaní tohto dátumu vychádzala aj z pohanských zvykov zimného slnovratu, keďže uvedené je cítiť zo samotného názvu "VIANOCE." Slávenie 25. decembra ako narodenie Ježiša je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok a pripomínalo sa na Východe spolu s inými "zjaveniami Pána" 6. januára. Na Západe sa v polovici 4. storočia začala objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia 25. decembra. Podľa jednej hypotézy sa tento termín vypočítal od 25. marca, keď sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou. Ďalšia hypotéza hovorí o novej kresťanskej interpretácii rímskeho pohanského sviatku narodenia Slnka (Natalis Solis invicti). Rímski kresťania ho začali sláviť ako vlastný sviatok Narodenia Krista - ako Slnka na základe biblických citátov. Tento dátum bol všeobecne prijatý a rýchlo sa ujal. Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rozdielnych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávia slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Iná časť pravoslávnych veriacich, vrátane pravoslávnych na Slovensku, oslavuje vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára 6. a 7.januára. Juliánskym kalendárom sa riadi napríklad pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Česku, na Slovensku, Poľsku, Rusku, na Ukrajine, Srbsku, v Gruzínsku ako i niektoré staré východné cirkvi. Pravoslávne cirkvi Carihradu, Alexandrie, Rumunska, Bulharska, Grécka a sýrsko-pravoslávna cirkev používajú gregoriánsky kalendár.
Darčeky
Tento, pre deti najfantastickejší a aj najfascinujúcejší rituál Vianoc, nie je veľmi starý, hoci vychádza z pohanských tradícií. Postava Ježiška, ktorý deťom nosí darčeky, je vlastná v podstate len pre strednú Európu. Konalo sa obdarovávanie detí Sv. Mikulášom a Martin Luther sa práve darčekmi počas Vianoc snažil vykoreniť rozšírenejší zvyk dávania darčekov na svätého Mikuláša. Ako to je so Sv.Mikulášom? Pozrieme sa na to.
dedo Mráz, francúzsky Papa Noël, taliansky Babbo Natale, Santa Klaus sú vo vyobrazeniach ako starší páni s bielou bradou, čím pripomínajú Mikuláša. Vo zvykoch je to tak, že v červenom odetý Santa Klaus sa vydáva na saniach ťahaných sobmi na cestu okolo sveta, aby všetkým deťom nadelil darčeky, no v niektorých krajinách chodí s batohom plným darčekov a s ním sa spúšťa do domov dolu komínom, kde na neho čakajú pančuchy, do ktorých darčeky vloží. V každom prípade však väčšie darčeky ukladá vždy pod vyzdobený stromček. U nás nemáme zvyk vešať červené pančuchy na rímsu krbov a pecí. Ježiško jednoducho darčeky položí pod stromček. Ale nie všade je rovnaký aj zvyk, keď sa deti rozbehnú k stromčeku a nedočkavo otvárajú balíčky. Napríklad deti Taliansku, ale aj v susednom Maďarsku si darčeky rozdelia ešte pred večerou a u nás obvykle až po štedrovečernej večeri. V neďalekom pravoslávnom Rusku dostávajú deti sladkosti v tento deň a je to začiatok slávností, ktoré trvajú až do hlavných pravoslávnych sviatkov. V anglosaských krajinách sa darčeky rozdeľujú až 25. decembra ráno. V týchto krajinách je tým pravým sviatkom až tento deň, hoci samotné Vianoce sa začínajú 24. decembra po západe Slnka.